Vykurovacie systémy
K voľbe vykurovacieho systému treba pristupovať individuálne.
Správny
výber limituje veľké množstvo podmienok z vonkajšieho aj vnútorného
prostredia a charakter prevádzkovania zariadení vytvárajúcich kvalitnú
mikroklímu.
Na túto voľbu však neexistuje nijaká šablóna, každý objekt je jedinečný a zďaleka neplatí, že čo je výhodné pre jeden objekt bude platiť aj pre iný. Nech si však vyberiete akýkoľvek vykurovací systém, vždy dbajte na to, aby bol navrhnutý a prispôsobený presne pre váš dom. Iba tak bude vytvorený predpoklad na jeho hospodárnu a bezpečnú prevádzku.
Výber optimálnej vykurovacej sústavy ovplyvňujú podmienky, ktoré môžeme zhrnúť do 3 základných skupín:
• stavebné
požiadavky – spájajú sa s tvarom, umiestnením a vlastnosťami použitých
materiálov posudzovaného objektu (architektonicko-urbanistické a
dispozičné riešenie stavby, tepelno-technické vlastnosti stavebných
konštrukcií a vonkajšie klimatické podmienky),
• požiadavky na vykurovací systém – dostupná palivová základňa, využitie vykurovacích priestorov, požiadavky na tepelnú pohodu,
• prevádzkové požiadavky – požiadavky na prevádzku, údržbu a komfort, estetické a iné požiadavky.
Podľa
spôsobu vykurovania rozoznávame lokálne a ústredné vykurovacie systémy.
Lokálne vykurovacie telesá sa využívali predovšetkým v minulosti alebo
v menších objektoch či bytoch s jednou alebo dvoma miestnosťami. K
tradičným typom patrili plynové vykurovacie telesá (gamatky), telesá na
tuhé palivo (kachle), prípadne elektrické. V poslednom čase sa objavili
infračervené tepelné žiariče.
Ústredné vykurovanie je systém, pri
ktorom jeden zdroj tepla – väčšinou kotol – zásobuje teplom celý dom.
Ústredné vykurovanie je bežné v rodinných domoch a bytoch, prípadne
tam, kde chceme kombinovať vykurovanie s prípravou teplej úžitkovej
vody. V ústrednom zdroji sa mení energia z paliva na teplo, ktoré sa
odovzdáva teplonosnej látke (médiu). Tá ho prostredníctvom rozvodu
distribuuje do vykurovacích telies. Podľa teploty teplonosného média
poznáme tieto druhy ústredného vykurovania:
• teplovodné vykurovanie
– vykurovacia sústava s teplotným spádom 90/70 °C (vstupná/výstupná
teplota média) a s klasickými vykurovacími telesami (radiátory),
• nízkoteplotné
vykurovanie – vykurovacia sústava s teplotným spádom 45/30 °C a s
nízkoteplotnými sálavými podlahovými plochami, respektíve teplotným
spádom 60/40 °C a stenovými sálavými plochami.
Spôsob šírenia tepla
ovplyvňuje spotrebu energie i tepelnú pohodu v miestnosti. Podľa
fyzikálneho spôsobu odovzdávania tepla môžeme vykurovacie systémy
rozdeliť na konvekčné (konvekcia – prúdenie vzduchu), sálavé a
kombinované.
Konvekčné vykurovanie
Typickým
predstaviteľom konvekčného vykurovania sú klasické vykurovacie telesá,
tzv. radiátory. Z vykurovacieho telesa sa teplo odovzdáva prúdením
pričom ohrieva vzduch, ktorý odovzdáva teplo okolitým konštrukciám.
Vykurovacie telesá by mali byť umiestnené v miestach s najväčšími
tepelnými stratami pri obvodovej stene (napríklad pod oknami). Ich
výkon sa stanovuje výpočtom tepelných strát. Ploché vykurovacie telesá
(radiátory bez rebier) majú vyšší podiel sálavého tepla, z hľadiska
tepelnej pohody stačí nižšia teplota v miestnosti, ľahko sa udržiavajú
čisté. Medzi hlavné výhody tohto vykurovacieho systému patria nižšie
investičné náklady, bezhlučná prevádzka, pomerne jednoduchá montáž a
rýchlejší nábeh systému. Pri panelových a rúrových telesách patrí k
výhodám menšie vírenie prachu. Medzi nevýhody treba zarátať potrebu
vysokej teploty vykurovacieho telesa a teplonosného média (energetická
náročnosť zdroja tepla), nízky podiel sálavých plôch a s tým súvisiaca
nízka teplota stien. Prúdenie vzduchu spôsobuje prúdenie prachu a pri
parných sústavách hrozí možnosť úrazu popálením. Medzi konvekčné
vykurovacie systémy patrí aj teplovzdušné kúrenie, pri ktorom sa do
vykurovaného priestoru vháňa teplý vzduch. Tento spôsob sa používa
najmä v budovách s veľkým podielom zasklených plôch, aby sa zabránilo
ich roseniu. Systém je veľmi dobre regulovateľný, avšak menej vhodný do
trvale vykurovaných priestorov s veľkou tepelnou zotrvačnosťou. Používa
sa aj pri doplnkovom vykurovaní domácnosti, napríklad kozubom (s
teplovzdušnými prieduchmi na distribúciu tepla po miestnostiach).
Sálavé vykurovanie
Fyzikálne
odlišný princíp odovzdávania tepla má sálavé vykurovanie. Teplo sa
odovzdáva elektromagnetickým vlnením – najskôr sa ohrejú stavebné
konštrukcie a následne od nich okolitý vzduch. Už v minulosti sa tento
systém úspešne využíval pri prevádzke kachľových pecí. V súčasnosti je
najrozšírenejším spôsobom sálavého vykurovania v rodinných aj bytových
domoch veľkoplošné sálavé vykurovanie, ktoré charakterizuje umiestnenie
vykurovacej plochy do stavebných konštrukcií – do podlahy, stropu alebo
steny. Ich povrchová teplota nesmie byť vysoká. Toto kritérium v plnej
miere spĺňajú nízkoteplotné sústavy, ktoré súčasne pôsobia
architektonicky čisto. Vykurovacou látkou môže byť teplá voda, vzduch
alebo elektrický odporový drôt. Systémy veľkoplošného sálavého
vykurovania sú vhodné najmä v spojení s kondenzačnými kotlami a na
využívanie energie získanej z nízkopotenciálnych energetických zdrojov
(napríklad solárna energia, energia geotermálnej vody, respektíve teplo
prostredia a odpadové teplo – tepelné čerpadlá).
Najväčšou výhodou je zabezpečenie rovnomerného teplotného stavu v
miestnosti, čo znamená, že vo všetkých miestach sú rovnaké podmienky
tepelnej pohody. K ďalším kladom patria nižšie náklady na výrobu tepla
(nižšia teplota teplonosného média), nízke náklady na prevádzku a
údržbu, prostredie neškodné pre zdravie a vhodné aj pre alergikov a
celistvosť interiérového zariadenia, ktoré nenarušujú vykurovacie
telesá. Jednou z mála nevýhod sú vyššie investičné náklady. Aj keď sú
infračervené žiariče lokálnym vykurovacím telesom, patria do skupiny
sálavého vykurovania. Žiarič vysiela infračervené lúče, tepelné vlny
prenášajú tepelnú energiu bezprostredne bez transportných strát na
všetky pevné telesá v oblasti sálania (steny a murivo, predmety v
miestnosti). Nezohrieva sa teda vzduch a na dosiahnutie optimálnej
vnútornej teploty dochádza pomocou povrchovej teploty materiálov a
zariadení.
Kombinované vykurovanie
Optimálne vyvážené vnútorné
prostredie vytvára z energetického, ekonomického a environmentálneho
hľadiska kombinované vykurovanie, ktoré sa vytvára na základe výhod
jednotlivých vykurovacích systémov. Preto sú energeticky úsporné. Ich
nevýhodou sú vyššie investičné náklady a náročnejší výpočet, návrh a
posúdenie.
Väčšinou rozhoduje cena
Pri
voľbe vykurovacej sústavy každého z nás zaujímajú najmä investičné
náklady na jej zriadenie, aké budú prevádzkové náklady pri súčasných
cenách, a takisto návratnosť investícií, samozrejme, pri vysokej
výhrevnosti. Existuje niekoľko možností riešenia vykurovacích sústav,
ale pri samotnom návrhu treba tieto možnosti zvážiť, porovnať a na
základe výsledkov rozhodnúť. Pred porovnaním treba mať dostatočné
množstvo informácií o samotnom objekte, o jeho stavebnom, dispozičnom a
prevádzkovom riešení, o materiálovej báze hlavných stavebných
konštrukcií a umiestnení vykurovaného domu či bytu. Na základe týchto
informácií sa určí energetická bilancia – potrebný príkon vykurovacích
sústav podľa výpočtu tepelných strát – a uskutoční sa
technicko-ekonomické vyhodnotenie navrhovaných alternatív na základe
ročnej spotreby energie a paliva, ročných nákladov na palivo,
predpokladaných investičných nákladov a návratnosti investícií. V tomto
smere vám najlepšie poradia odborníci na vykurovanie alebo poradenské
energetické centrum.
mojdom.zoznam.sk
|
